02 máj Tento rok je pre nás špeciálny 🥳3️⃣0️⃣🎉
Posted at 16:11h
in aktuality
A my si chceme spolu s Vami zaspomínať na to, ako sme v roku 1993 
začali piecť voňavý a chrumkavý príbeh našej rodinnej pekárne 
začali piecť voňavý a chrumkavý príbeh našej rodinnej pekárne Prezeráme si staré fotky, pripomíname si ľudí a príbehy, občas so smiechom, inokedy aj s poriadnym dojatím 
A o toto všetko sa postupne chceme deliť aj s Vami. Lebo celý náš príbeh je hlavne o Vás a pre Vás, milí naši 
A o toto všetko sa postupne chceme deliť aj s Vami. Lebo celý náš príbeh je hlavne o Vás a pre Vás, milí naši Takže prvé spomínacie “vedeli ste, že?” 
Na začiatku všetkého bola jedna obyčajná garáž a jedna pec? A, samozrejme, náš odvážny otec a jeho nápady…
Na začiatku všetkého bola jedna obyčajná garáž a jedna pec? A, samozrejme, náš odvážny otec a jeho nápady…
O prvých chlebíkoch rozprávala naša Bea ešte aj zo sna 
a s dojatím spomína na rodinnú súdržnosť, na ktorej pekáreň dodnes stojí
a s dojatím spomína na rodinnú súdržnosť, na ktorej pekáreň dodnes stojí “Aj po tých 30-tich rokoch to úplne presne vidím. Hrali sme sa na ihrisku, ja v krásnych fialových plavkách, aké sa vtedy veru nedali len tak zohnať 
Doviezli nám prvú pec a dobrodružstvo bolo už dostať ju dovnútra. A veselé to bolo aj ďalej. Vtedy bol moderný okrúhly chlebík a už sme sa tešili, ako presne také budeme piecť. Akurát, že zo začiatku nám z pece vychádzali samé placky 
Pre mňa však aj to bolo super, ako vtedy všetko nové, a už som sa tešila, ako tie najväčšie “disky” ráno prepašujem do školy a budem ich rozdeľovať spolužiakom. Akurát, že som to prežívala tak intenzívne, že som o tom rozprávala ešte aj zo sna. Naši ma odhalili a bolo po paráde 
A či som chcela byť aj ja pekárka? Brala som to tak prirodzene, čo prichádzalo a bolo potrebné urobiť, to som robila. Všetci sme mali nejakú úlohu, každý pomáhal, keď sa zavelilo, nabehli sme a makali. Pamätám si, že otec robil od vidím do nevidím a vtedy fakt nehrozilo povedať, že mne sa nechce. A dnes som za to naozaj vďačná. Aj za všetky spoločné spomienky, ktoré vďaka tomu máme.”
Doviezli nám prvú pec a dobrodružstvo bolo už dostať ju dovnútra. A veselé to bolo aj ďalej. Vtedy bol moderný okrúhly chlebík a už sme sa tešili, ako presne také budeme piecť. Akurát, že zo začiatku nám z pece vychádzali samé placky Pre mňa však aj to bolo super, ako vtedy všetko nové, a už som sa tešila, ako tie najväčšie “disky” ráno prepašujem do školy a budem ich rozdeľovať spolužiakom. Akurát, že som to prežívala tak intenzívne, že som o tom rozprávala ešte aj zo sna. Naši ma odhalili a bolo po paráde A či som chcela byť aj ja pekárka? Brala som to tak prirodzene, čo prichádzalo a bolo potrebné urobiť, to som robila. Všetci sme mali nejakú úlohu, každý pomáhal, keď sa zavelilo, nabehli sme a makali. Pamätám si, že otec robil od vidím do nevidím a vtedy fakt nehrozilo povedať, že mne sa nechce. A dnes som za to naozaj vďačná. Aj za všetky spoločné spomienky, ktoré vďaka tomu máme.” 
Nie nadarmo sa hovorí, že keď sa raz pozriete na svet z výšky, nič už nebude ako predtým. A niekedy na to stačí aj obyčajný elektrický stĺp Náš otec by o tom vedel rozprávať a aj nám porozprával. Tak si dajme ďalšiu várku spomienok k tohtoročnej 30-ke 
našej pekárne
Náš otec by o tom vedel rozprávať a aj nám porozprával. Tak si dajme ďalšiu várku spomienok k tohtoročnej 30-ke našej pekárneOtec je vášnivý elektrikár, no túto prácu považoval za sezónnu, a tak stále rozmýšľal (najradšej vraj hore na tých stl’poch 
do čoho sa ešte pustiť. Vždy bol akčný, chcel v živote niečo dosiahnuť a po Novembri konečne mohol rozprestrieť krídla a realizovať sa. Romantika-neromantika, povedal si, že dobrý chlebík budú ľudia chcieť stále. A tak si vymyslel, že postaví malú pekárničku, mamina ju prevezme a on sa vráti k svojej elektrike. Bola to pomerne zábavná predstava, keďže ona má vzťah skôr k svojej záhradke a kvetinkám
A inak, zábavná bola aj naša snaha – presvedčiť a naštelovať otca na túto
po 30-tich rokoch 
do čoho sa ešte pustiť. Vždy bol akčný, chcel v živote niečo dosiahnuť a po Novembri konečne mohol rozprestrieť krídla a realizovať sa. Romantika-neromantika, povedal si, že dobrý chlebík budú ľudia chcieť stále. A tak si vymyslel, že postaví malú pekárničku, mamina ju prevezme a on sa vráti k svojej elektrike. Bola to pomerne zábavná predstava, keďže ona má vzťah skôr k svojej záhradke a kvetinkám A inak, zábavná bola aj naša snaha – presvedčiť a naštelovať otca na túto
po 30-tich rokoch 
Pekáreň začínala so starými miestnymi majstrami pekármi 
Doniesli nám tradičné recepty, no občas aj horúce chvíľky a školu improvizácie, keď sa niektorému “nepodarilo” prísť do práce. Otec robil všetko, aj s nimi vymýšľal nové recepty, a tak ho raz mama našla nad obrovským hrncom, ako šúpe uvarené zemiaky, lebo pekári mu povedali, že práve takýto chlebík bude najlepší.
Doniesli nám tradičné recepty, no občas aj horúce chvíľky a školu improvizácie, keď sa niektorému “nepodarilo” prísť do práce. Otec robil všetko, aj s nimi vymýšľal nové recepty, a tak ho raz mama našla nad obrovským hrncom, ako šúpe uvarené zemiaky, lebo pekári mu povedali, že práve takýto chlebík bude najlepší.Veľmi rýchlo však zistil, že to nie je len o krásne voňavom pečive, ale hlavne o obrovskej húževnatosti a vytrvalosti. Pekáreň sám zásoboval surovinami, zabezpečoval odbyt, keď to inak nešlo, dotoval ju z elektrikárskej práce, stále prerábal, opravoval, dostavoval a hlavne – na dlhých 20 rokov v sebe potlačil úplne všetko ostatné, túžby či cestovateľské sny Tradujú sa príbehy po jednom jeho vážnom úraze, keď nám pomáhali všetci naokolo. Nemohol nič robiť, a tak ho doslova naložili do auta 
pripútali, a iba ich navigoval, že kam ísť, čo naložiť a kam to odviezť… Vedel, že keď sa už raz pustil do tohto dobrodružstva, nemôže poľaviť. Na začiatku totiž založil aj vlastný dom a už mal zodpovednosť aj za nás – svoju rodinu.
Tradujú sa príbehy po jednom jeho vážnom úraze, keď nám pomáhali všetci naokolo. Nemohol nič robiť, a tak ho doslova naložili do auta pripútali, a iba ich navigoval, že kam ísť, čo naložiť a kam to odviezť… Vedel, že keď sa už raz pustil do tohto dobrodružstva, nemôže poľaviť. Na začiatku totiž založil aj vlastný dom a už mal zodpovednosť aj za nás – svoju rodinu.O mamine nedávno krásne povedal, že keby ju pri sebe celé tie roky nemal – takú šikovnú a pracovitú, a že s ním dokázala držať krok, tak by to všetko len veľmi ťažko zvládol
…
Aj Vy ste si do životopisu kedysi napísali: “som flexibilný a mám rád výzvy”? Tak schválne 
Predstavte si, že prídete do práce (že je víkend, je iba taká čerešnička na tejto pekárskej torte) a Vaša kancelária nemá strop Netušíte, čo sa deje. Väčšina ľudí by si asi zanadávala, otočili by sa na päte a kašľali na to, však? Naši pekári si ale vtedy pred rokmi vyhrnuli rukávy, popresúvali stoly, stroje, čo sa ako dalo, len aby vedeli nejako fungovať a pustili sa do pečenia 
Veď ľudia predsa čakajú na svoj čerstvý chlebík.
Veľa sa teraz pri narodeninovom spomínaní na začiatky pekárne s našim otcom nasmejeme a veru, často si aj povieme – tak toto, to by už dnes asi nešlo Presne ako vtedy, keď sa rozhodol, že ideme stavať nové poschodie 
On je totiž taký. Chvíľu chodí, rozmýšľa a na druhý deň ráno sú tu bagre. Aj vtedy zabezpečil všetko – búranie, murárov, stroje… 
A bol presvedčený, že naši pekári si už určite nejako poradia. Síce ich poriadne vystresoval, ale nakoniec z nich dostal to najlepšie. Inak, v tomto je majster. Má úžasnú vnútornú silu a dokáže ľudí strhnúť pre svoje nápady. Ako keď sme potom v jedno leto kvôli rozširovaniu kapacít a zdľhavému ťahaniu vody, elektriny a plynu, pre zmenu piekli na dvore Iní by asi na ten čas odstavili pekáreň, ale my sme tú obrovskú pec vytiahli von a išlo sa ďalej. Pri ňom ľudia často dokážu viac, ako by si kedy mysleli
Presne ako vtedy, keď sa rozhodol, že ideme stavať nové poschodie On je totiž taký. Chvíľu chodí, rozmýšľa a na druhý deň ráno sú tu bagre. Aj vtedy zabezpečil všetko – búranie, murárov, stroje… A bol presvedčený, že naši pekári si už určite nejako poradia. Síce ich poriadne vystresoval, ale nakoniec z nich dostal to najlepšie. Inak, v tomto je majster. Má úžasnú vnútornú silu a dokáže ľudí strhnúť pre svoje nápady. Ako keď sme potom v jedno leto kvôli rozširovaniu kapacít a zdľhavému ťahaniu vody, elektriny a plynu, pre zmenu piekli na dvore Iní by asi na ten čas odstavili pekáreň, ale my sme tú obrovskú pec vytiahli von a išlo sa ďalej. Pri ňom ľudia často dokážu viac, ako by si kedy mysleli Veľa ľudí dnes chodí po svete nespokojných 
v práci ich to nebaví, dumajú, čo by vlastne chceli… A takto im prejdú roky, až naraz zistia, že už sú vo veku, keď sú príliš pohodlní na nejakú zmenu, a tak neurobia nič 
No stále sú nespokojní a frflú, lebo chceli od života niečo úplne iné. To nášmu otcovi, ani nám v pekárni pri ňom, určite nehrozí. A ďakujeme za to
v práci ich to nebaví, dumajú, čo by vlastne chceli… A takto im prejdú roky, až naraz zistia, že už sú vo veku, keď sú príliš pohodlní na nejakú zmenu, a tak neurobia nič No stále sú nespokojní a frflú, lebo chceli od života niečo úplne iné. To nášmu otcovi, ani nám v pekárni pri ňom, určite nehrozí. A ďakujeme za to …
…
Veľa “detailov” je dôležitých, ale najdôležitejší sú aj tak vždy ľudia, ktorých máte okolo seba. A na tých sme mali vždy šťastie Rozbehnúť a už neuveriteľných 
rokov stále posúvať našu pekáreň by sme bez nich určite nedokázali
Rozbehnúť a už neuveriteľných rokov stále posúvať našu pekáreň by sme bez nich určite nedokázali Aj náš “seriál” narodeninových 
spomienok preto končíme poďakovaním sa všetkým dobrým ľuďom, ktorí k nám prišli vždy v tom správnom čase, pomohli, posunuli nás, otočili kormidlo tým najlepším smerom. Lebo, keď si ľudsky sadnete, môžete riešiť veci na rovinu a ťaháte za jeden povraz, tak naraz všetko funguje úplne inak.
spomienok preto končíme poďakovaním sa všetkým dobrým ľuďom, ktorí k nám prišli vždy v tom správnom čase, pomohli, posunuli nás, otočili kormidlo tým najlepším smerom. Lebo, keď si ľudsky sadnete, môžete riešiť veci na rovinu a ťaháte za jeden povraz, tak naraz všetko funguje úplne inak.
Náš otec mal vždy veľa kamarátov a kam sa pohol, tam získaval nových. Často nás zásoboval veselými príhodami z okolitých kasární, pre ktoré sme nielen piekli chlebík, ale zvykol im aj pomáhať s elektrinou. A na oplátku to u nás pri prestavbách niekedy vyzeralo ako na “vojenskej brigáde”. Keď sme napríklad pred rokmi ťahali hlavný prívod elektriny pre pekáreň, žila tým doslova celá ulica, každý pomáhal, ako vedel. Boli to veru iné susedské aj medziľudské vzťahy 
Veľa sa toho vtedy ešte robilo ručne a predstavte si takú poriadnu celodennú betónovačku s dvoma obyčajnými miešačkami Donekonečna, dookola, kým nebolo hotové celé nové poschodie pekárne 
Veľa sa toho vtedy ešte robilo ručne a predstavte si takú poriadnu celodennú betónovačku s dvoma obyčajnými miešačkami Donekonečna, dookola, kým nebolo hotové celé nové poschodie pekárne Kto vládal, makal, iný navaril, susedy nachystali zeleninu a najlepšou odmenou bol všetkým poriadny domáci guláš a vychladené pivko 
A ako sme sa vtedy z toho všetci tešili… 
A ako sme sa vtedy z toho všetci tešili… 
Dôležití ste pre nás úplne všetci – naši pekári a pekárky, predavačky, šoféri, upratovačky, pomocníci, spoľahliví dodávatelia, technologickí partneri a samozrejme naše rodiny a spokojní zákazníci. ĎAKUJEME P.S. A na týchto spomienkových fotkách je ešte aj pár ľudí, ktorí sú stále s nami…
